Žijem v Trnave. Je to nádherné mesto. Má 19 kostolov. Tento vysoký počet však vôbec nevypovedá o skutočnej viere.
V tzv. Univerzitnom kostole som pred rokmi zažila skvelú omšu, ktorú celebroval otec arcibiskup Bezák. Tiež sa zvolebnievalo. Kázeň bola o úlohe Jána Krstiteľa. Arcibiskup Bezák poukázal na nadčasovosť tejto témy, na súvislosti medzi situáciou vtedy a dnes. Pointa bola v myšlienke - dobre si vybrať svojho „vodcu" aj „cieľ". Jána Krstiteľa totiž ukázal v kázni ako človeka, ktorý ukazoval smer k Ježišovi. Z kostola som vyšla so skvelým pocitom, odhodlaním dobre vyberať a zvažovať komu dám svoj voličský hlas. Pred kostolom som zastala, čakala som na ostatných členov našej skupinky. Nemohla som nepočuť o čom sa rozprávajú ostatní vychádzajúci ľudia z kostola. „To čo bolo!" „Taká nanič kázeň!" a pod. Bolo mi smutno. Tí praví katolíci zrejme nemali čas si počas kázne pospať, zdriemnuť, tak ako boli predtým, a bohužiaľ aj teraz, zvyknutí. Zrejme ich otec arcibiskup prinútil rozmýšľať. A myslenie bolí! Teda aspoň niektorých ľudí. Sklamanie naberalo na obrátkach počas cesty domov. Kráčali sme za skupinkou veriacich , ktorí na osobu arcibiskupa nepovedali jedno pekné slovo. Viete čo som vtedy mala chuť zakričať?! Staré známe - Nehádž perly sviniam! Ale kto vie, či to boli pochopili. Možno aj preto ma jeho pochybné odvolanie neprekvapilo. Modifikovala by som reklamný slogan: Bratislava je Zvolenský, aj Ružomberok je Zvolenský! Trnava bude Zvolenský! A aj Prešov a Košice! Celé Slovensko bude Zvolenský!
V novinách sa píše : „Mám 33 rokov a už v tomto veku sa politikom podarilo zničiť moje ideály o tom „ako, za koľko a kam" táto krajina smeruje. Forma, akou Róbert Bezák evanjelizoval, ako pristupoval nielen k veriacim i neveriacim, je niečo, čo sa nedá zahrať, ani naučiť s tým sa človek musí narodiť. Mrzí ma, keď vidím, ako je v cirkvi to dobré udupané a popľuvané. Žiaľ, ani Európsky parlament nie je všemocný. Ale je tu možnosť účinnej medializácie. Okrem toho, komunikácia s Vatikánom na úrovni Európskeho parlamentu má inú silu ako pokus o komunikáciu napríklad z pozície slovenskej neziskovej organizácie." Slová napísala kandidátka Európskej demokratickej strany, Slávka Krišková.
A tak sa pýtam p. Krišková, ako to chcete spraviť? Nechcete sa len priživiť na vnútornej bolesti mnohých veriacich a neveriacich? Nad bezmocnosťou, ktorá sa zmocňuje ľudí pri spomienke na jeho verejné ohováranie?
Stanislava Šebeňová
